
V Thajsku sme strávili krásne 3 týždne plné zábavy, očarujúcich miest a lahodného jedla. Navštívili sme mnoho miest, ktoré stoja určite za návštevu. Kam ísť a čo vidieť v Thajsku? V tomto článku nájdete veľa zaujímavých inšpirácií pri vašej budúcej ceste do Thajska. Čo robiť v Bangkoku alebo aké zaujímavosti vidieť na ostrove Phuket? Tieto dve miesta vám predstavím v tomto článku. V pokračovaní sa dozviete viac o ostrovoch Koh Lanta a Koh Samui, no pozrieme sa aj do úžasného Krabi.
Bangkok je čisté šialenstvo. Všade veľa ľudí, veľa áut, veľa všetkého. Ale také sú asi všetky veľkomestá. Mňa veľmi očaril, pretože toto mesto nikdy nespí.
Naša prvá večerná zastávka. Známa ulička medzi turistami, kde nájdete veľa barov, pouličné jedlá, bizarné pochúťky ako vysmážaný škorpión či tarantula a do toho sa z každého baru ozýva hlasná hudba, ktorá sa tiahne po celej Khao San Road. Tu sme prvýkrát ochutnali Moo Ping (mäso na paličke), mango smoothie a Pad Thai.
Plavba trvala niečo cez hodinku. Nasadli sme do klasickej thajskej long-tail lode a plavili sme sa po kanáloch Bangkoku okolo drevených chatrčí, kde žili domáci. Lokálni predajcovia na svojich malých drevených lodiach predávali jedlo alebo suveníry a deti sa kúpali v týchto špinavých kanáloch, ale zrejme im to nevadilo. Plavili sme sa okolo sochy Great Buddhu a plavbu sme ukončili pri chráme Wat Arun.
32 metrov vysoká socha zlatého Buddhu slúži pre uchovanie Buddhových ostatkov.
Táto čínska štvrť v Bangkoku je jedna z najväčších čínskych štvrtí na svete. My sme sem dorazili večer. Celá ulica bola farebne vysvietená neónovými billboardami a voňala exotickým street-foodom. Okrem hlavnej ulice tam nájdete veľa úzkych poschovávaných uličiek, kde nájdete kopec suvenírov a iných vecí. My sme si tu dali chobotničky s chilli omáčkou, Pad Thai a samozrejme mangové smoothie.
Je to Kráľovský palác v centre hlavného mesta Thajska. Bol postavený v roku 1782 a bol sídlom thajského Kráľa. Platí sa tu aj vstup, ktorý je na osobu necelých 14€. Je to extrémne veľký areál, kde nájdete rôzne chrámy, palác, kaplnky a nádherné sochy. Vstup do paláca je prísne strážený a dbajú tu striktne na dresscode a musíte mať rúško alebo respirátor. Dlhé nohavice alebo sukňa a dlhé tričko (treba mať zakryté plecia aj nohy). My sme celý areál ani nepochodili kvôli extrémnym horúčavám. Všade rozpálený betón a veľa ľudí.
TIP: Zoberte si so sebou určite pokrývku hlavy alebo tieniaci dáždnik
Historické mesto vzdialené cca 80 km od Bangkoku. Na toto kráľovské historické mesto sme si vyhradili jeden celý deň. O výlete sa dočítate v ďalšom článku.
Tento chrám je tiež trochu ďalej od Bangkoku, asi 40 km. Je to vysoká 17-poschodová ružovkastá budova, okolo ktorej sa ovíja socha draka. Je to celý komplex, kde nájdete sochy rôznych zvierat, ktoré majú dôležitý význam v budhistickej kultúre. Vstup do chrámu bol zdarma, no patrilo sa nechať dobrovoľný príspevok.
Putovali sme celým telom draka až úplne hore k hlave. Každé poschodie nieslo posolstvo. Napríklad keď sme dosiahli štvrté poschodie, tak to vyjadrovalo šťastie pre každého člena rodiny a ďalšie poschodie poukazovalo na lásku. Hneď pri vstupe nám dali červenú stužku s kvetinovým vencom, ktorý sme museli odniesť až na najvyššie – 17. poschodie. Na stužku sme napísali svoje meno, meno matky a otca. Stužku sme uviazali na zábradlie a veniec sme dali k soche Buddhu. Vraj nám to má priniesť blahobyt do rodiny. Chrám asi nie je až tak známy, pretože sme tam boli sami. V areály sa pohybovali len mnísi.
Obrovské niekoľkoposchodové nákupné centrum vzdialené asi 25 km od Dračieho chrámu, kde sme strávili skoro 2 hodiny. Plánovali sme len nakuknúť, no akurát tam bol japonský týždeň so stánkami s jedlom, sladkosťami a oblečením s japonskou tematikou. Ochutnali sme japonský Ramen (silný vývar s rezancami), Tonkatsu (vyprážané bravčové mäsko v panko strúhanke) a domáce mochi (koláčiky z ryžovej pasty s rôznymi náplňami). Zaujal nás automat na výrobu cukrovej vaty, kde sme si vybrali vzor a stroj nám ju sám natočil. Predávali aj balené cukrové vaty v rôznych tvaroch postavičiek či zvieratiek. Zhodou náhod Lubix sa venuje výrobe cukrovej vaty, tak možno super nápad do budúcna aj tu na Slovensku.
Na Phukete sme boli v roku 2019 a pochodili sme veľkú časť. Na tie miesta, ktoré sme už videli, sme sa nechceli znova vracať, tak sme si vyhliadli nové. Určite preto nevynechajte chrám Wat Chalong, sochu Big Buddhu alebo vyhliadku Promthep Cape, kde sa oplatí sledovať romantický západ slnka.
Ulica preslávená zábavou každého druhu. Asi v polovici tejto ulice nájdete nočný trh s thajskými špecialitami. Ale pozor, ceny sa mi zdali dosť predražené oproti iným, nie až tak frekventovaným trhom. Otravní predajcovia vám chcú predať blikajúce hračky, pozývajú vás do barov a predbiehajú sa s najlepšími akciami na alkohol. Prejsť touto ulicou v pokoji, tak to je nemožné. A ak prejdete na druhú stranu tohto chaosu, dostanete sa k pláži Patong Beach, kde voda nie je až tak čistá, pretože je to naozaj veľmi zaľudnená oblasť či už cez deň, ale najmä v noci.
Cesta do starého mesta, ktoré je známe stáročnými mestskými domami, bola zaujímavá ale aj obtiažna. Museli sme si stopnúť klasický autobus Songthaew bez dvier a okien. Nevedeli sme kedy a ani kam presne príde. Mali sme len približné informácie a tak sme čakali. Aká náhoda, na tom mieste sme stretli skupinku chalanov, ktorí boli Česi. Tiež nevedeli či autobus príde alebo nie, tak sme čakali spolu. Našťastie prišiel, síce za hodnú chvíľu, ale dostali sme sa do starého mesta. Pokochali sme sa stáročnými domami, najedli sme sa v autentickej reštaurácii a vybrali sme sa k Monkey Hill.
Kým vyjdete na vrchol vyhliadky, je to asi 1,7 km pešo. Počas celej cesty vás sprevádzajú opice. Je ich tam naozaj veľa. Najrozkošnejšie boli tie malinké, ktoré mi dočahovali vejúce šaty. Vstup je zadarmo a dolu si môžete kúpiť vrecko banánov asi za 1 € a kŕmiť opičky na určených miestach. Taktiež nám pani dala k banánom aj palicu na odháňanie opíc.
Bola to osudová chyba kúpiť banány a kŕmiť opice. Ako som vytiahla banán z ruksaku, tak sa nahrnulo stádo opíc a začali nás prenasledovať. Jedna sa zavesila Lubixovi na batoh, v ktorom sme mali peniaze, pasy a všetko potrebné a dôležité. Snažila som sa ju s palicou odohnať a našťastie sa nám ju podarilo nejakým zázrakom striasť. Počas celej cesty na vyhliadku boli výstražné tabule s chorobami, ktoré opice prenášajú. Bol to odstrašujúci pohľad a tŕpli sme, aby nás náhodou jedna zo stovák nepokúsala. Došli sme na vrchol a naspäť živý a zdravý. Bol to adrenalínový zážitok.
Čistá tichá pláž, kde nebolo až toľko ľudí. A hneď sme aj zistili prečo. Dostať sa k tejto pláži je zabijak. Išli sme podľa Google máp, ktoré nás navigovali cez džungľu. Aj to je jedna z ciest ako sa tam dostanete, a dokonca zadarmo. No musíte sa boriť blatom, vodou a cez stromy, ktoré nie sú vysekané. Po ceste sme narazili aj na hada, tak som si to hneď rozmyslela. Museli sme sa vrátiť a ísť o trochu civilizovanejšou cestou, ktorá bola síce vysekaná, ale tak či tak sme sa rútili cez šmykľavé kamene a blato. Vstup na pláž bol 2,80 € na osobu, ale cez tú džungľu by som to nedala. Aj napriek tej ceste to stálo za to. Krásna oáza pokoja s príjemnou osviežujúcou vodou. Ja ako milovníčka psíkov som si tam prišla na svoje, pretože sa tam opaľovalo zopár priateľských psíkov, ktorí sa nechali pohľadkať.
AHOJ! Sme Mac & Lubix. Milujeme cestovanie, spoznávanie nových krajín, kultúr. Radi sa s vami podelíme o zážitky z ciest, pridáme zaujímavé tipy, ktoré vám pomôžu s plánovaním vašich zážitkov.