Čo si zbaliť na dovolenku + zoznam na stiahnutie
2. decembra 2024
V prvej časti Autom po Sardínii sme si niečo povedali o ostrove, letenkách, šoférovaní a kde a za koľko si požičať auto.
Teraz vám načrtnem náš itinerár, povieme si o výbornom talianskom jedle, kam ísť a čo vidieť.
Toto bola asi najväčšia výzva z celej dovolenky – strava. Pre nás Slovákov to bol šok, úplne iné návyky, predjedlá, prvé jedlo, druhé jedlo, dezert a veľa ďalších slov na jedálnych lístkoch. Najťažšie však bolo nájsť nejakú reštauráciu v obedných hodinách. Určite tomu nepomohlo to, že sme sem vycestovali mimo sezóny. V každej reštaurácii si od nás pýtali GreenPass. To bola povinnosť. Predsa pandémia sa na Talianoch dosť podpísala.
Raňajky sme mali našťastie zabezpečené v ubytovaní alebo sme si vybehli kúpiť nejaké maličkosti do neďalekých potravín. Samozrejme, že sme skúsili pravé talianske proscuitto, bolo neporovnateľné s tým, ktoré máme na Slovensku. Naše raňajky teda väčšinou pozostávali zo šuniek, syrov, zeleniny a pečiva. No Talianom stačí kávička, croissant a cigaretka v lokálnej kaviarni.
ZAUJÍMAVOSŤ: V každej reštaurácii sme dostali pizzu v celku, nenakrájanú na trojuholníky ako to poznáme my. Vraj pizzu vám donesú celú, pretože sa základ môže roztiecť a pokazí to celkový vzhľad pizze, ale taktiež hrozí, že pizza počas cesty na stôl z kuchyne vychladne. Takže Taliani si pizzu krájajú sami nožíkom a vidličkou.
Naobedovať sa bolo takmer nemožné. Horko-ťažko sme našli nejakú reštauráciu, a ešte ťažšie sme ju hľadali v malom mestečku Santa Teresa Gallura. Asi 90 % reštaurácií otváralo v čase od 19-tej hodiny večer.
Dali sme si aj taliansku pizzu, ktorá bola vážne najlepšia akú som kedy v živote jedla. To chrumkavé cesto a paradajkový základ boli TOP. Ochutnala som aj vysmážané kalamáre či fregolu s morskými plodmi. Fregola sú malé cestoviny, podobné našej tarhoni, a je to tradičné sardínske jedlo. Je vyrobená z guľôčok semoliny z tvrdej pšenice a vody, ručne zvinutých a opečených v rúre. Ja som teda rozdiel od tarhoni veľmi nevidela, ale bolo to vynikajúco pripravené. A samozrejme talianske víno. Či už biele alebo červené, pri každom stole tieklo potokom.
No a vráťme sa k jedálnemu lístku. Na každom menu majú Antipasti, čo je prvý chod alebo predkrm. Je to malá porcia, ktorá nezasýti, ale len povzbudí chuť k jedlu. Môže to byť napríklad bruschetta , rôzne šunky, syry, olivy či tyčinky.
Primi piatti je predjedlo, ktoré sa podáva pred konzumáciou hlavného jedla. Väčšinou je to porcia ľahkého jedla v menšej porcii, napríklad polievka, cestoviny, rizoto.
Secondi piatti je hlavné jedlo, ktoré obsahuje zväčša rybu alebo mäso, ale taktiež to môže byť aj pizza.
Po hlavnom jedle nasleduje dezert a káva. Keď nám čašník po hlavnom chode, z ktorého sme boli prejedení, ponúkol dezert a kávu o desiatej večer, len sme slušne odmietli a odfúkli si. Taliani očividne neriešia skoré vstávanie a nepoznajú zhon. Dajú si siestu, vínko a cigaretku.
ZAUJÍMAVOSŤ: Pred objednaním jedla alebo pitia, sa čašník spýta, či si dáte vodu – perlivú alebo neperlivú. Dáva si ju tam každý. Donesú vám 0,75l minerálnej vody, ale nie zadarmo. Väčšinou v každej reštaurácii stála 2,50 – 3 €).
Fritované morské plody v La Lucerna Pizzeria Ristorante
Špagety s mušľami a krevetami v Ristorante Antica v Cagliari
Pravá talianska pizza v Ristorante Azzura v Santa Teresa Gallura
Ubytovanie sme poriešili formou B&B (bed and breakfast). Najčastejšie používam na hľadanie ubytovania AirBnB a Booking. Tentokrát som zvolila Booking a našla som útulné izby s vlastnou kúpeľnou a raňajkami. Asi 3 týždne dopredu sme mali zarezervované 3 ubytovania. Prvé bolo na jednu noc v meste Alghero, kam sme prileteli. Druhý deň sme sa presunuli do hlavného mesta Cagliari, kde sme strávili tiež jednu noc a nasledujúce dve noci sme strávili v mestečku Santa Teresa Gallura, ktoré sa nachádza asi 50 km od známeho pobrežia Costa Smeralda. Dokopy nás vyšlo ubytovanie aj s raňajkami cca 180 € pre oboch. Takže v priemere 45 €/noc.
La Pavoncella Blu v Alghere. Naša izba a bohatý výber na raňajky + v chladničke nás čakali šunky a aj taliansky citrónový likér Limoncello.
Villa Rocco v Santa Teresa Gallura vyzerala naozaj luxusne. Súčasťou vily bola aj kuchyňa, no nenachádzal sa tam žiaden riad a vybavenie.
Alghero je prístavné mestečko obklopené hradbami, popretkávané uzučkými uličkami nad ktorými sa týčia vysoké, staré budovy s drevenými okenicami a typickými balkónmi.
Našu prechádzku po tomto meste sme začali pri Torre di Sulis. Je to veža, ktorá je odkazom na Vincenza Sulisa, sardínskeho revolucionára z 19. storočia, ktorý strávil 22 rokov uväznený v jeho múroch s hrúbkou 6 metrov.
Navštívili sme aj Cattedrale di Santa Maria. Katedrála pochádza zo 16. storočia a nachádza sa v historickom centre mesta, ktorého je jednou z hlavných pamiatok, ako aj jedným z najväčších kostolov na Sardínii. V rokoch 1503 až 1986 tu sídlil biskup z Alghera a od roku 1986 biskup z mesta Bosa.
Určite nevynechajte Piazza Civica, námestie, ktoré spája prístav s ulicami Starého Mesta. V úzkych uličkách a zákutiach nájdete kaviarničky, reštaurácie, obchody so šperkami alebo si môžete dať pravú taliansku zmrzlinu.
Nočné potulky mestom Alghero
Torre di Sulis
Cattedrale di Santa Maria
Cesta z Alghera do hlavného mesta Cagliari trvá približne 3 hodiny (228 km). Po ceste sme sa zastavili v obci Bosa, ktorá je v provincii Oristano. Obec je pokrytá farebnými budovami popri ktorých preteká rieka Temo. Zamierili sme si to aj k hradu Malaspina, ktorý bol bohužiaľ zatvorený, pretože sme tam boli mimo sezóny. Ale aspoň sme si to vyšľapali hore na kopec a mali tak krásny výhľad na celé mesto. Hrad má asi 900-ročnú históriu. Ak budete mať cestu do dedinky Bosa, tak určite sa stavte na hrade Malaspina.
Ďalšia zastávka bola archeologická oblasť Area archeologica di Tharros. Hádajte čo? Samozrejme, že aj toto bolo zatvorené. Ale cez pletivový plot sme mohli aspoň nakuknúť a celá oblasť bola krásne vidieť. Pár metrov od oblasti sa dalo ísť hore k veži, z ktorej bol opäť nádherný výhľad.
Po dlhej ceste sme prišli do hlavného mesta, ktoré bolo najrušnejšie zo všetkých navštívených miest na Sardínii. Počas prechádzky s pravou talianskou zmrzlinou (gelato) sme narazili na Bastione di Saint Remy – je jedným z najdôležitejších opevnení v Cagliari, ktorý sa nachádza v štvrti Castello. Koncom 19. storočia tam vzniklo schodisko s víťazným oblúkom, ktorý umožňuje prístup na veľkú panoramatickú terasu.
Farebné budovy v obci Bosa
Výhľad pri archeologickej oblasti Area archeologica di Tharros
Bastione di Saint Remy
Talianske gelato
Tretí deň sme sa opäť sťahovali na ďalšie a zároveň posledné miesto nášho pobytu do mestečka Santa Teresa Gallura. Z hlavného mesta trvá cesta približne 3 hodiny aj pol (300 km). Počas cesty sme si spravili zastávku v Su Nuraxi di Barumini. Je to archeologická lokalita, ktorá je od roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Prehliadka so sprievodcom, ktorý nám rozprával po anglicky, trvá približne hodinu až hodinu a pol a za lístok na osobu sme zaplatili 15 €. V cene lístku bol aj vstup do múzea Casa Zapata Museum, ktoré sa nachádza asi 10 minút pešo od archeologického náleziska a centrum kultúrneho dedičstva, venované Giovanni Lilliu, architektovi, ktorí objavil Su Nuraxi. V Santa Teresa sa nachádza malé námestie, kde sú reštaurácie a kaviarne. Bohužiaľ opäť bolo skoro všetko zatvorené.
Štvrtý deň bol zamračený a upršaný, ale aj napriek tomu sme sa vydali na ďalšie dobrodružstvá. Prvá zastávka bola Porto Cervo (čítaj Červo). Je centrom svetoznámeho pobrežia Costa Smeralda (Smaragdové pobrežie), ktoré majú v obľube aj známe osobnosti. Porto Cervo bolo postavené princom Karim Aga Khan a ďalšími bohatými investormi. Na pobreží sa nachádzajú velikánske vily, ktorých sumu si ani netypnem vyčísliť. V minulosti sa tu prechádzali celebrity ako Gwyneth Paltrow, Elton John či Rihanna. My sme bohužiaľ na žiadnu celebritku nenarazili, skôr v lete máte väčšiu šancu uloviť si selfíčko s Hollywodskym hercom alebo speváčkou.
Hotel Cala di Volpe sa nachádza kúsok od Porto Cervo a je známy tým, že sa tam natáčal James Bond – Špión, ktorý ma miloval v roku 1977. Je to luxusný 5-hviezdičkový hotel, ktorý má svoju vlastnú súkromnú pláž. Ceny v sezóne v júli sa začínajú od 2000 € na noc pre 2 osoby s raňajkami. My sme sa ani neodvážili priblížiť k hotelu, odfotila som si ho len z chodníka, pretože okolo hotela pobehovala ochranka.
Deň sme ukončili v meste Palau, z ktorého sme plánovali ísť na neďaleké súostrovie La Maddalena. Výlet sme vzdali, nakoľko sa tak rozpršalo, že sme nevideli ani na krok.
Hotel Cala di Volpe, ktorý preslávil James Bond
Porto Cervo, ktoré majú v obľube svetoznáme celebrity
Lietadlo nám letelo až večer okolo deviatej, tak sme mali ešte celý deň na spoznávanie. Posledný deň sa bohužiaľ niesol v duchu predchádzajúceho dňa. Zamračené a kde-tu spŕchlo. Vybrali sme sa do Neptúnovej jaskyne. Po ceste sme natrafili na Spiaggia Li Junchi, pláž ktorá je 500 metrov dlhá, ale je súčasťou veľmi dlhých pláží, ktoré majú dokopy dĺžku až 9 kilometrov. Keďže nebolo práve najlepšie počasie, silno fúkalo, tak boli extrémne vysoké vlny. Aspoň sme sa prešli po pláži, urobili fotky a nazbierala som aj zopár mušlí.
Pokračovali sme v ceste do Neptúnovej jaskyne. Výhľad na more bol dychberúci. Prišli sme k okienku, ale pán nás hneď zastavil, že kvôli počasiu je jaskyňa zatvorená. V ten deň predpokladali až 5 metrov vysoké vlny, a keďže jaskyňa sa nachádza na úrovni mora, tak jedna 5 metrová vlna a boli by sme pod vodou. Ale odporučil nám, že hneď za rohom je vyhliadka na celé šíre more. Bol to dosť vysoký kopec a ja s mojou kondičkou som si musela robiť každých 5 minút prestávku. Ale zvládli sme to. A naozaj, výhľad stál za to.
Nakoniec sme sa vrátili do Alghera, odkiaľ sme mali aj odlet, chvíľu sme sa túlali po uličkách tohto krásneho mesta a onedlho sme mávali Sardínii z okna lietadla.
Nádherný výhľad pri Neptúnovej jaskyni
AHOJ! Sme Mac & Lubix. Milujeme cestovanie, spoznávanie nových krajín, kultúr. Radi sa s vami podelíme o zážitky z ciest, pridáme zaujímavé tipy, ktoré vám pomôžu s plánovaním vašich zážitkov.
